Uz nevladzem

Ahojte vsetki spolutrpitelky. Mam ten isty problem ako vy…Zacalo to vsetko asi tak pred 5 rokmi, ked mi stara mama na oslave s humorom pripomenula, ze by som uz namala jest tolko kolacov, lebo neprejdem cez dvere. myslela to samozrejme s humorom, ale clovek si to bohuzial vzal vazne. nevravim, ze som bola z tych chudych, ale 68kg pri vyske 168 bolo trochu moc. tak som zacala chudnut.najprv som vylucila sladkosti, potom maso, cestoviny, a nakoniec som skoncila na jednom jablku denne. samozrejme zivot jedinacika je tazky, a nasi si hned vsimli, ze nejak rychlo chudnem a takmer nic nejem. vsimla si to predovsetkym mama, a chytila to za nespravny koniec. nutila ma jest az tak, ze clovek si pripadal ako hus vo velkovýkrmovni. stopala ma a stopala a ja som veselo priberala. vratila som sa na moju povodnu vahu, s bonusom 4kg. nenavidela som mamu, nenavidela som seba, pohlad do zrkadla. ale zaroven som sa nedokazala zriect jedla. a potom to prislo…najedla som sa a bolo mi priserne zle.tak som si prvy krat potykala so zachodovou misou. a od vtedy to islo dole vodou. jedenie, skryvanie sa pred rodicmi, vracanie. ale zas na to moja sikovna mama prisla. a opat nastal ten isty kolotoc kontrolovania, co jem, a ci nahodou nejdem na wc. ale vtedy som si nasla priatela, on ma drzal nad vodou. bol to sice cztah na dialku, ale fungovalo to. po roku a pol prisiel ale dalsi velky zlom – milan mi povedal, ze uz nema chut nas vztah na dialku. len tak, bez akehokolvek rozumneho vysvetlenia. odisiel…ostala som sama doma, vsetci sa mi otocili chrbtom…v ten den som zistila, ze ma mama frajera…nikto nepocuval moj plac…a tak som zobrala ziletku a rezala som dovtedy, kym krv nestekala v prudoch po rukach tak, ako vtedy krvacalo moje srdce. dve najdolezitejsie osoby v mojom zivote ma zradili. a vtedy vyskocila aj bulimia zo svojho tmaveho tiena. o niekolko mesiacov som odisla na staz do svajciarska. konecne som bola sama, mohla som si robit co som chcela. a aj sa tak stalo. v robote som bez jedla behala 12 hodin, no akonahle mi odbil koniec pracovnej doby, vyprazdnila som celu chladnicku. no a samozrejme, ze tou cestou, akou do slo dnu, tak to aj potom vyslo…pocit upokojenia, neistota v nohach a potom cigareta. toto sa stalo mojim kazdodennym ritualom. domov som sa vratila o 10kg lahsia, ale nervozna a podrazdena. nasi ma takmer nespoznali, a mama samozrejme vedela, kolka bije, a chcela to opat vziat do vlastnych ruk…marne…aj tak som si nasla cestu, ako jedlo zo seba dostat….akoze idem do posilovne (s igelitkou za pasom…a potom sup s tym do kontajnera…), ku sesternici, alebo ku spoluziacke…neustriehla to …par mesiacov sa tocilo len okolo mojej postavy, nekonecnych hadok, cirkusov, scen…konecne po maturite som vypadla z domu. je to uz mesiac co zijem v bratislave…prec od mamy, sama s bulimiou. najhorsie na tom je, ze zajtra mam ist domov a bojim sa toho. neviem, kolko som schudla, ale asi moc, pretoze nohavice, ktore som si kupovala asi pred mesiacom su mi uplne volne…prve co bude, to ma mama postavi na vahu, cely vikend bude po mne zazerat…nenavidim ju,…nenavidim uz aj seba. svojich 49kg, ktore ma stoja tolko trapenia. som stale nervozna, podrazdena, ni c ma netesi, je mi zima. ale na druhej strane pocuvam od ludi lichotky, ako dobre vyzeram a to ma zenie do predu. ale nikto nevie, ze za peknou postavou a dokonalym make upom sa skryva bulimia a tmave kruhy pod ocami. ak budete mat niekto chut porozpravat sa…