Asi nie
Aahoj, ja ani neviem preco tu pisem, ked tu tak citam vase pribehy tak mi beha mraz po chrbte, a potom ked sa mam pozriet do zrkadla tak mi je zle. Podla mna nemam ani A a ani B, len takmer vobec nejem a len obcas to udrzim v sebe, ale nie je to take zle, len keby mi tak hrozne nebolo vnutri, keby som vedela, ze je tu niekto kto ma ma rad, mozno by sa tu oplatilo ostat, ale takto? V com je zmysel zivota? Ja som ziadny nenasla, uz asi rok a pol, a neviem ci ho chcem hladat dalej, nechcem spadnut do anorexie, ani do bulimie, chcem len odtialto odist, je mi tu samej smutno… A ked som vcera drzala na rukach krasne babatko a uvedomila si ze asi nikdy takto nebudem drzat svoje, lebo uz asi rok nemam kramy, asi som povedala stop, toto nema zmysel… Babenky, ja vam budem strasne drzat palce aby ste z tychto chorob vyviazli a uzili si zivot…