Verím v život
Zdravím všetky, či všetkých, ktorí sa snažia rovnako ako ja. Mám plnú hlavu myšlienok, nápadov, tvorivosti a predsa si zase staviam múr, cez ktorý o chvíľu nepreleziem… Začalo to minulý rok na jar. Asi tak ako u veľa iných prípadov. Zabúdala som na to, že som človek, že mám dušu, nie len telo. Tak som začala chudnúť, nemalo to konca. Padlo len pár kíl a ja som sa zdôverila školskej poradkini (Marta), len tak, mimochodom. Ona to povýšila na môj primárny problém. A mala pravdu. Chvíľu ma kontrolovala, no keď som začala jesť, začala som často zvracať. A tak som chudla a priberala a tak dookola. Môj život šiel dolu vodou. Vzťahy, lásky…, veď to poznáte. Pred prázdninami som to povedala mame a to som asi vtedy nemala. Snažila sa mi síce pomôcť, ale nevedela ako, lekárov dlho ignorovala a tak si nechala ťahať medové motúzy popod nos. Koncom septembra som odišla na trojmesačnú hospitalizáciu a veľmi som si vydýchla. Videla som to ako vykúpenie. Bola som už veľmi, veľmi chudá. Nechcem tu udávať čísla, čísla totiž nie sú človek. Odchádzala som na Vianoce, síce s obavami, ale šťastná. Bála som sa návratu do školy a tak v januári namiesto anorexie zavítala bulímia. Hrozný úsek môjho života. Spoznala som ale bližšie niektoré profesorky, úžasné bytosti. Moja Martuška, profesorka psychológie a Pavlínka, prof.gitary. Boli mi psychickou oporou, keď som sa nikomu inému nedokázala zdôveriť. Marta so mnou od začiatku preskákala strach, zúfalstvo, plač, smiech, zlosť, nenávisť aj lásku. Dokonca aj také kraviny, ako je tráva. Tým som ju ale veľmi sklamala. Aj seba. Pavla mi požičala úžasné knihy o pozitívnom myslení od Louise L. Hay. Vrelo odporúčam. Vstúpila som do terapie, čo je k nezaplateniu. A tak pani doktorka, moje dve slniečka, knihy a moja odhodlanosť mi pomohli z toho von. Stretla som sa so svojím vnútorným dieťaťom a začala som sa oň starať. Asi dva mesiace som bola zdravá-šťastná. Teraz bojujem s obrovskými rodinnými problémami, no snažila som sa myslieť aj na seba a chrániť si dušu a zdravie. Bola som najsilnejší človek na svete, ale únava z práce, vyčerpanie z pobytu doma a obrovský žiaľ ma zlomili. Mama nás dostala do obrovských finančných ťažkostí, je v hlbokých depresiách a my s otcom sa môžme aj potrhať. Včera som zvracala po dvoch mesiacoch. Bolo to hrozné. Hlavou mi znova prebehli tie hrôzy, ktoré som prežila. Prosím Boha, aby ma pred nimi uchránil. Musím to zvládnuť sama. Sú prázdniny a na terapeutku nemám čas, ani peniaze. Mám obrovský strach a ten zabíja. Nie som už ako na začiatku, nechcem sa zase zničiť. Verím, že je cesta von. Potrebujem silu, no neviem, kde ju brať. Chcem žiť. Len čo som si upratala život, prišiel hurikán a je tu zase len spúšť. Pomôžte mi prosím. Viete ako? Tým, že si prečítate tento fragment môjho života a pošlete mi trochu pozitívnej energie. Ďakujem životu, že sa o mňa stará, že ma naučil dýchať a dal mi ľudí okolo. Ďakujem Vám všetkým, že ste sa rozhodli liečiť. S láskou, Nikita