prečo????
Už veľakrát som sa sama seba pýtala prečo existuje anorexia? Keby neexistovali ppp tak by tieto stránky ani nemuseli byť pretože by sme nemali žiadne problémy. Je to smutné koľko mladých dievčat trpí ppp. V našom veku by nás predsa nemalo nič trápiť, mali by sme si užívať život, veď prežívame najkrajšie obdobie nášho života. Už nikdy nebudeme také mladé. Ako nám budú roky narastať, tak nám budú pribúdať rôzne problémy. Čo by sme mali radi že vlastne by sme nemuseli mať žiadne vážnejšie problémy tak mi si ich naschvál tvoríme. Predstavte si keby sme sa stále netrápili jedlom no nebolo by nám dobre? Veď všetky naše depresie, psychické aj zdravotné problémy sú dôsledkom ppp. Prečo práve ja? Prečo práve ja sa musím o svoju myseľ deliť s anorexiou? Prečo mi stále ovláda myšlienky a stále je mocnejšia ako ja? Len jediné ma zaujíma. Či sa mi niekedy podarí ju vyhnať z môjho tela a mysle. Už je to štvrtý rok čo do mňa vstúpila. Už štyri roky je mojim nepriateľom jedlo. Už štyri roky mám panický strach z pribratia. Už takú dlhú dobu sa utápam v depresiach z jedla, na nič iné nemyslím len na jedlo a na to ako schudnúť, po každom jedle (ktoré neni diétne) mám strach že priberiem…. Veď to určite sami poznáte. Teraz som ani neviem ako trochu pribrala (4 kilá) takže na nič iné nemyslím len ako schudnúť a dostať sa na moju pôvodnú váhu 50 kg. Keď večer zaspávam na nič iné nemyslím, než čo budem na druhý deň jesť. Stále mám pocit, že som hrozne tlstá a všade mám špeky. Je to hrozné a mňa už to vôbec nebaví. Tak strašne chcem schudnúť len už mi to vôbec nejde. Najhoršie je keď si teraz obliekam nohavice čo mi boli ešte prednedávnom voľné a sú mi teraz obtiahle. Ja nechcem stále rozmýšlať nad jedlom, nad postavou, nad mojou váhou. Nechcem mať depresie pre každé kilečko na vyše. Nechcem byť stále nervózna, podráždená. Už ma nebaví stále sa trápiť a navonok pôsobiť ako bezproblémové dievča… … chcem si užívať život, vychutnávať si každý deň a žiť životom obyčajného 18 ročného dievčaťa… Anorexia je sviňa ktorá mi v tomto bráni. Keby sa jej dalo tak ľahko zbaviť. Snáď milión krát som už mala pocit že som nad ňou vyhrala ale… A najhoršie je že ma nikto nevie pochopiť. Nemôžem sa nikomu zdôveriť s tým aký mám problém. …lebo ten kto nikdy netrpel ppp nás vôbec nevie pochopiť…