Moja bulimia , moja priatelka?
Som Slovenka. 12rok zivota, ja som hospitalizovana v nemocnici pre zápal trojklaného nervu. Moja vaha ukazuje 105kg. Prišla Martinka a poradila mi:Jedz na čo máš chuť, ale vyvracaj to. Skusam novu dietu, za mesiac a pol so chudla na 82kg, som uzavreta, placliva, kazdy den sa vazim, ked sa najem a nemam moznost vracat dostanem jedlo zo seba Fenolaxom, chcem zomriet uz dalej nevladzem. Nepomaha psychiater psycholog a moja choroba trva pol roka. Rozhodnem sa vyhladat odbornika. Ten ma prijme na hospitalizaciu. Moje spravanie sa zmenilo, vraj mam aj poruchy spravania, ja viem ze to tak neni, viem ze moja choroba ma zmenila. Preto ze nespolupracujem ma prepustaju domov. Vsetko sa opakuje. Moji rodičia sa rozviedli. Bulimia sa zhorsila ja odchadzam na dalsiu hospitalizaciu. Ta mi pohla, no ked sa pridem domov vsetko sa to zacina od znova. Moja vaha stupla na 95kg no moja tuzba po kariere modelky sa zvecuje prestavam brat lieky, mamka ostane bez prace stale sa s nou hadam. Odchadzam na 3 hospitalizaciu. Su to tri dni ako som doma nic sa nezmenilo, ja neviem ako dalej nevladzem, no neviem si pomoct, naucila som sa svoju chorobu perfekne zakrivat. No neviem ako dlho to este bude trvat.