som v tom aj ja :(

dnes som narazila na tuto stranku a precitala som si niektore z pribehov…nedocitala som ich vsetky…rozplakala som sa. Nikdy som si nechcela priznat ze mam problem, ale mam. Mam bulimiu. Uz takmer rok a pol s obcasnymi prestavkami. Najviac som nezvracat vydrzala asi tri mesiace. Teraz prezivam jedno z najhorsich obdobi. Moj zivot su teraz len rodinne problemy, nenavist k otcovi, strata lasky, zachvaty prejedania a zvracania. Mala som moznost zacat sa liecit, no odmietla som ju. Istym sposobom mi tento stav vyhovuje. Vzdy som rychlo priberala – uz odmalicka. Teraz som zacala premyslat nad tym, ze by som mala s prejedanim skoncit. Lenze neviem ako nabehnut na normalny prijem potravy a nemam ani motivaciu. vlastne nemam ani jeden zachytny bod, kvoli ktoremu by som chcela bojovat. trpim depresiami a stavmi uzkosti, snazim sa sice bojovat, ale pomaly sa zacinam obavat, ze nie som dost silna zvladnut vsteko.