Píšem sem druhýkrát
Píšem sem druhýkrát, ale som pravidelným návštevníkom týchto stránok, hlavne sekcie príbehov… A viete prečo sem chodím, aby som čerpala inšpiráciu, ako sa stať anorektičkou, som hlúpa, však? Možno. A možno len chorá. A možno len nemám pevnú voľu. Cítim sa ako blázon, lebo ničím sama seba, svoje telo, svoje zdravie, som otrokom jedla a podriďujem mu celý život. Moja váha sa kolíše hore dole, neustále a odvtedy, ako som dostala ponuku z modelingu s podmienkou, že musím schudnúť, tak dlho som si tlačila do hlavy teóriu až kým som nebhupla do praxe. Trpím ppp, záchvatové prejedanie a bulímia, len k tej mojej vysneneja anorexii sa stále nie a nie dostať.. 🙁 Je mi jedno vlasov, je mi jedno, že prídem o menštruáciu, že sa s tým spája kopa iných problémov, does not matter… Mám v podstate všetko, čo chcem, frajera, peniaze, školu, o ktorej som vždy snívala, ponuky z modelingu, kamaáratky apredsa nemám to, čo by mi bol trba najviac- zdravý rozum alebo zdravý úsudok, celý moj život sa točí okolo jedla, práve bojujem so skúškami, učí sa mi takl hrozne ťažko ako nikdy a popritom žerem, a občas vraciam, dokonca som začala fajčiť.. FUJ! Hnusím sa sama sebe, nanávidím sa… Za to, čo robím a za to, že sa nedokážem zaprieť a prestať. Rozmýšľam nad psychológom, no samozrejme ako inak, neverím, že mi pomože, tak ako neverím ničomu, že som dobrá, vidím sa tučná, škaredá, hlúpa… Naozaj už neviem, ako z toho von, sakra veď takto nemožem žiť..a ja ani nchcem…už neviem koľký deň sa prejedám, nemám chuť ísť medzi ľudí, nič… Nikdy mi nebolo takto. Cítim sa tak odporne, ked skláňam to svoje odporné telo nad záchodom a dávam von to, čo som dokázala do seba natlačiť, cítim sa na 100 kíl, popritom mám 60 kg pri výške 178 cm… Ale ja vidím vždy to zlé, Ak by bolo možné, napíšte mi niekto odpoved na tento pribeh do sekcie príbehov, resp. ak máte niketo skúsenosti s psychológom resp. s psychiatrom, či to vobec stoji za to…