Neviem ci sa toho niekedy zbavim

Už od malička som bola nesmelá a zakomplexovaná, závidela som svojej mladšej sestre-krajšej, úspešnejšej u chlapcov, v športe…Vždy som bola chudá, mohla som jesť všetko, máme to v rodine. Po nástupe na gymnázium som pribrala, ťažko som sa s tým vyrovnávala a navyše som mala aj vyrážky a problémy s potením. Pokúšala som sa schudnúť, ale nevydržala som dlhšie ako tri dni a už som opäť jedla normálne. V 2.ročníku som bola v nemocnici a tam som schudla 5 kg, zapáčilo sa mi to, povedala som si, že si túto váhu udržím. Bolo to ťažké, najprv som pribrala a potom som postupne začala obmedzovať rozličné druhy jedla, prefarbila som si vlasy- komplimenty sa mi len hrnuli, v spoločnosti som bola uvoľnená a chlapci sa za mnou viac otáčali. Neviem vlastne ani prečo som ďalej(asi preto lebo som sa bála, že sa všetko vráti) obmedzovala stravu až som sa dostala pri výške 181 cm na 49-50 kg. Asi rok som nemala menštruáciu a teraz ju mám len vďaka antikoncepcii(aj to nepravideľnú).Ešte aj teraz mi hovoria, že vyzerám ako modelka, iní že by som mala pribrať…neviem ako som sa mohla dostať až sem kde som. Nemám typickú anorexiu, môj problém je v tom, že si strážim váhu, dám si všetko : čokoládu, mäso, zmrzlinu, chlieb ale len tak aby som nepribrala a inak sa snažím jesť zdravo. Prečo? odjakživa mi hovorili, že som pekná, zastavili ma z modelingovej agentúry, učím sa celkom dobre, teraz budem pokračovať na VŠ ak ma vezmú, chalani sa na mňa väčšinou iba pozrú a tým to hasne (ževraj sa ma boja), medzi ľuďmi som obľubená, mám veľa priateľov, chodím často von- len vtedy zabúdam na svoje problémy. Štve mňa čo robím, dokonca som začala fajčiť. Mám problémy s trávením. Pripadám si normálna, potom idem do obchodu a som zhrozená, „preboha musím pribrať“ vravím si. Začnem viacej jesť ,ale potom príde blok- udržať si váhu, stále si udržať váhu, ak som pod svoju váhu dám si všetko na čo mám chuť, ak mám viac, jem ovocie a jogurty…je to ako začarovaný kruh. Chcem len týmto povedať všetkým, aby nikdy nenechali zájsť diétu až tak ďaleko. Na každom človeku je niečo pekné, nie je dôležité to, ako vyzeráme ale to aký sme. Škoda , že si to uvedomujem ,ale nedokážem si pomôcť. K psychologičke chodím, ale je to v mojej hlave a nič sa nezmenilo.