Už som sem raz písala…

Zdravím všetkých ktorí chodia na tieto stránky! Už som sem raz písala svoj príbeh, niekedy cez minulé leto. A konečne som nabrala odvahu napísať ešte raz. Každý deň si tu čítam Vaše príbehy a zisťujem, že v tom plávam stále aj ja. Anorexiou trpím už 4 roky. 4 roky sa trápim diétami a riešením mojej postavy a váhy. Už hádam milion krát som si myslela, že som konečne z toho vonku ale vždy som do toho skočila znova. Keď už si myslím že som v poriadku tak stačí nejaký malý problém v mojom živote a hneď to rieším jedlom. Nikdy som nebola moc tlstá. V 14 rokoch som vážila 56-58 kg čo mi začala pribadať veľa a aj okolie mi dávala najavo, že som tlstá. Vtedy som si začala uvedomovať svoju postavu a zisťovať, že som strašne tlstá a všade mám sadlo a veliké špeky. Tak som sa začala obmedzovať v jedle a pomerne dosť cvičiť. A tým sa začali moje problémy s ppp a trvá to dodnes. Anorexia je strašná sviňa ktorú z duše neznášam. Dievčatá chcem Vám povedať aby ste neblbli s jedením. Stravujte sa zdravo ale nevymýšlajte s anorexiou alebo bulímou. Keď vidím na internete napísané ako dievčatá píšu ,, pomôžte chcem byť anorektička“ alebo ,,pripojte sa ku mne a navzájom sa budeme podporovať v tom aby sme sa stali anorektičkami“… Pri takýchto vetách mi je zle. Neblbnite lebo skončíte ako ja. Vďaka anorexií som tento rok strávila len chodením pod doktoroch. Mala som zápal maternice a vaječníkov, zápal žalúdka a nakoniec zápal hrubého čreva. V škole som si výrazne zhoršila prospech pretože sa už neviem sústrediť na učenie a stále som unavená. O tom, že mi býva často zima, stále sa mi mení nálada, som podráždená, nič ma nebaví, padajú mi hrozne vlasy.. o tom radšej pomlčím. Kým som sa vylýzala z týchto chorôb som musela brať denne 8 liekov. Bolo to hrozné obdobie. Žalúdok som mala tak pokazený, že som musela byť týždeň v nemocnici. Dávali mi cez ústa do žalúdku hadicu a aj cez zadok mi pchali hadicu do čriev. Neviem, či tieto problémy boli vďaka anorexii alebo nie. Len Vám chcem povedať, že takéto problémy môže mať každá z vás. A pritom som nikdy nebola extrémne chudá. Pri výške 166 cm som mala najmenej 49 kg. Takže žiadny extrém. No za tie 4 roky som jedla len ryžové chlebíky, diétne jedla, light jogurty,ovocie proste všetká strava čo som jedla musela byť diétna. Pečivo a múčne jedlá som nejedla skoro vôbec. Iba cestoviny. A popritom som stále cvičila. Konečne som si uvedomila, že to tak ďalej nejde. Síce naďalej sa stravujem diétne ale už sa nebojím sem tam si dať čipsy alebo niečo vyprážané. Konečne som so svojou váhou spokojná. Síce nechcem pribrať, bojím stále sa bojím každého kila navyše ale najdôležitejšie je, že už sa nesnažím chudnúť. Pri výške 166 vážim 53 kg. Problémy ktoré sú spojené s anorexiou nemusia prísť hneď ale môže prísť aj neskôr a až potom si uvedomíte či to vôbec stálo za to a možno toho budete aj ľutovať lenže vtedy už bude neskoro. Ja som si to uvedomila až keď som si tie hororové choroby prežila a zistila som, že tak sa ďalej žiť nedá. Život je o inom než o diétach. Prajem vám veľa šťastia v boji a dúfam, že zvíťazíte. Mne sa to už hádam teraz podarí….