nekonecny pribeh…

viem, ze vam nepoviem nic nove, len mam proste potrebu to uz cele zhrnut a zamysliet sa sama nad vsetkym co sa stalo. este nikdy som cely pribeh nerozpovedala od zaciatku az do konca… ale ako som citala vsetky tie vase pribehy, vo viacerych som sa nasla, dokonca som az zasla nad tym, ake su nase pocity rovnake. vsetko sa to zacalo uz davno. no moja prva spomienka na nespokojnost s mojou postavou je, ked som mala asi 10 rokov a stala pred zrkadlom a pozerala, ake mam vypukle bruchu. len pre info. nikdy som nebola tucna. naopak. od malicka som bola chuda ako prutik. dlhe chude nohy, ruky… no to brucho nejak privelmi vytrcalo. nepacilo sa mi to, ale vydrzala som to az do 16 rokov. bola som vtedy na prazdinach v USA. ani neviem ako, ale jedneho dna som zacala jest len kusok pizze na ranajky, kusok na obed a pila len colu. vecer som si lihala do postele s krcami v zaludku a hovorila som si, ake je to super byt hladna. vydrzala som nic nejest od obeda. viem, ze to nebola bohvieaka dietna strava, ale narozdiel od toho, co som jedla predtym, toho bolo na den dost malo. ked som prisla na slovensko, kazdy mi vravel, ako som schudla. ale ja som to vobec nepostrehla. mozno aj preto, ze som sa nikdy nevazila… potom to nejak preslo a ani neviem ako, vsetko to tu bolo zas. svoje telo (a hlavne brucho) som sice nenavidela vzdy, ale jedneho dna prisiel zlom. strasna sila, ze uz ani o den viac. cely den som nezjedla vobec NIC. vsetko bolo ok, az do druheho dna rano. zobudila som sa so strasnymi krcami v zaludku, ze som nemohla ist ani do skoly. a ani som nesla. mama do mna natlacila toast a bolo mi lepsie. lenze mna to neodradilo. nejedla som dalej. a uz mi to ani nejak neskodilo. vsetko bolo fajn. jedla som 1 nizkotucny jogurt raz za 4 dni. neskor som to vystiedala za 1 kompot, ci detsku vyzivu. ani neviem ako dlho to trvalo, ale raz prisiel den „D“ a ja som uvidela na stole „zlate oplatky“. dostala som na ne strasnu chut. ani nie tak hlad (lebo ten som uz nepocitovala, skratka sa stratil), iba NESKUTOCNU CHUT. samozrejme som ich vsetky zjedla. no a poprvykrat isla vracat. velmi to neslo, ale staci prax. asi styri dni sa to so zlatymi oplatkami opakovalo. potom som zase nic nejedla. potom som objavila zazrak menom „gutalax“. uzivala som ho. niekedy az prilis. nikdy nezabudnem, ako som o 12 v noci bezala na wc a myslela, ze zomriem. nakoniec som po ceste do postele na niekolko minut odpadla. ale aj tak ma to neodradilo. mala som take ploche brusko… a tak to islo dokola. ani to neviem preste opisat, lebo z nejakeho dovodu je toto obdobie mojho zivota zahmlene. chodila som k psychologicke. chcela som pomoc. no bohuzial 7 mesiacov nepomohlo. absolutne sa tym nezaoberala. nepripadalo jej to dolezite. nepripadalo jej dolezite, ze sa na seba nemozem ani pozriet, ze sa v noci budim a placem a najradsej by som si cele svoje bruho vyrezala. ked som zacala s anorexiou mala som asi 47 kg (na vysku 168cm). po 2-3 tyzdnoch som mala 38 kg. a potom som sa uz nevazila, takze vam ani neviem povedat svoj „uspech“. kamaratky mi chceli pomoct. pisali mi dlhe listy o hrozbach anorexie a bulimie. davali mi citat clanky o anorektickach, ako vyzerali, ako skoncili. no na mna to malo celkom opacny vplyv. este viac som chcela byt, ako „ONI“. boli ako moj vzor a ked som citala ich pribehy, vedela som, ze chem byt ako oni. CHORE!!! ja viem. vzdy som sa dobre ucila, dobre vyzerala (aj ked ja sama som sa nenavidela a keby som mohla, tak si dam plastiku od hlavy az po paty)… nechapem to. no kazdopadne, vsetko sa po roku a pol skoncilo. ani neviem ako. proste som si povedala dost. a zacala som normalne jest. pribrala som asi na 43 kg. myslite si, ze je to malo. ale to nie je pravda. nemozte posudzovat ludi len podla vahy. ale aj podla toho, ako vyzeraju. ako to maju cele rozlozene. tympadom, ze mam chude lytka a ruky, nemam zadok ani prsia, ale mam iba brucho! takze som so svojou postavou nebola vobec spokojna.budem mat 21 rokov. a tych 5 rokov sa ale aj tak stale trapim. nenavidim svoje telo. skusala som znovu nejest, ale nemozem. odkedy sa to stalo, mala som strasne zdravotne problemy. kazde rano som mala „odpadavacie stavy“ ako som to ja nazyvala 🙂 niekolkokrat som aj odpadla. 2 roky som mala zaludocnu neurozu. hnacky kazdy den (no nechudla som z toho. boli to skor strasne krce v crevach). preto som sa bala s tym zase zacat. no dnes som v tom zase. ani neviem preco, sa to vo mne zase zlomilo. skratka som si pred 2 mesiacmi povedala dost. a zase som zacala s dietou. ale uz nie takou krutou (predsalen si uvedomujem nebezpecne nasledky a bije sa mi to v hlave. schudnut? byt zdrava? stale dokola) zacala som jest len detsku vyzivu s chlebom. po mesiaci si to vsimol moj priatel a povedal, ze to trpiet nebude a ze musim jest. musela som. a jedina moznost ako uspokojit aj jeho aj seba je vracanie. ano. chodim zase vracat. nie vsetko. len to, co chcem. ranajky napriklad v sebe necham, ale ostatne jedlo uz nie. neschudla som. len sa mi trosku splaslo brusko. ale ide to pomaly. kazdy mi vravi, ze som chuda, ze by som mala pribrat, ale ako im mam vysvetlit, ze mne nezalezi na tom, co si ludia myslia. ja sa chcem citit dobre vo svojom tele. neviem si predstavit, ze by som pribrala, aby boli ludia okolo spokojny a ja by som sa im pacila, no sama sebe by som sa hnusila. preco to nedokazu pochopit??? neviem, co bude dalej. bojim sa. viem, ze sa to takto neda robit cely zivot. no neviem ako dalej. no teraz viem, ze cely moj zivot sa toci okolo jedla. 24 hodin, 7 dni v tyzdni. stale dokola a dokola a dokola. co som zjedla, kolko to malo tuku a kalorii, kolko si toho mozem dovolit a ci som vyvracala dost. viem. nic nove na svete. asi ste tento pribeh ani nedocitali do konca, lebo je prilis dlhy a nic zaujimave v nom nieje. ale nevadi. aspon som si to sama pre seba zhrnula. dostala zo seba. tak vam vsetkym drzim palce a aj sebe, aby sme to vsetko nejak prezili… chcela by som nejako poradit, ale neda sa to. viem to sama na sebe. ziadne rady nepomozu, nieje ziadny zaruceny sposob ako to zastavit, jedine v kazdej z nas. ked nas nieco osvieti a da nam silu najst inu prioritu v zivote, ako byt „HUBENA“.