Nechcem sa zabit,ale ani zit

Moj problem sa zacal uz ked som mala 4 roky.Mala som sice normalnu postavu,trosku oblejsiu ale v pohode.Lenze vsetky deti v skolke boli stihle,priam vychrtle,ja som vzdy rada papala,nemala vysoke sebavedomie,tak si ma vybrali za terc sikany.Na zakladnej to nebolo o nic lepsie,8 rokov kazdodenneho teroru-psychickeho i fyzickeho.Nemala som priatelov,moja zo skolky najlepsia kamaratka sa na mna vykaslala a o mna sa niekto zaujimal len ked ma chcel sikanovat alebo vyuzit.Ked som o tom povedala so slzami v ociach-stale som plakala,kazdy den-mojej matke,tak to je moj problem.Moja matka je alkoholicka,je strasny nervak,stale krici,nikdy neviete,aku bude mat naladu.Pred inymi ludmi je ako med ale ked sa zavru dvere,je to peklo.Otec zomrel ked som mala 4 roky,moji starki z jeho strany zomreli este pred mojim narodenim a dedo z matkynej strany ked som mala 6 rokov.Mam len babku,ta jedina bola ku mne dobra a dala mi aspon trochu lasky a pozornosti z ineho dovodu,ako toho,ze ma chce sikanovat alebo po mne vrieskat.Kym ine deti chodili von s priatelmi,ja som sedela doma a citala rozpravky.Moj svet fantazie.Zaujem chlapcov o mna?Nikdy by o mna nezakopol ani ten najvacsi uboziak.Prezyvky sumo,tulo,kromanonec,ratrak(take velke snezne vozidlo) a ine mi zneli v usiach kazdy den.A ked som si chcela dat doma horalku,matka mi povedala-dobre,ale urob 10 brusakov.Vsetci do mna hustili len to,aka som tucna.Matka ma mimochodom psychicky tyrala a tyra kazdy den-je chora.Takze som jedla viac ako ostatni,ale nie ovela,na to by sme ani nemali peniaze,problem bol v tom,ze som nemala pohyb.A tak som to v 13tich dotiahla na uctihodnych 83kg.To bolo na konci osmej triedy.Matka,kedze videla aka som tazko obezna ma prihlasila na vodne polo a vtedy sa to zacalo.Ked som videla tie nadherne tela,ked som uz nedokazala viac uniest kazdodenny teror zo vsetkych stran,neznasala sama seba(mimochodom,kazdy den som myslela na samovrazdu),proste jedneho dna som skusila vracat.Mala som opuchnutu celu tvar,tiekli mi slzy a velmi mi to ani neslo.Lenze,clovek si zvykne aj na sibenicu.Mimochodom,vyse 2 roky som trpela chronickou bolestou hlavy,brala som tabletky kazdy den,no nepomahali,od bolesti som sa nedokazala ani posadit,len lezat,spat,aj to pomohlo k mojej obezite.Tak sa zacala moja bulimicka faza.Vsetko co som zjedla som aj vyvratila.Po prazdninach som do deviatky prisla o vyse 10 kil lahsia a nikto si uz netrufol ma sikanovat,ale bola som vyvrhel,mala som len jednu kamaratku.Plavala som 2 roky a zhodila na uzasnych 58 kil.Potom som ale bola taka unavena,ze som prestala plavat.Tak sa u mna striedli a dodnes striedaju obdobia bulimickych zachvatov ale aj anorexie.Vtedy nic nejem,len pijem-kava,caj,sojove mlieko.Mam 17 rokov,175 cm a dnes rano 52kil,ale mala som bulimicky zachvat takze zajtra rano mozno 53 kil.Presla som si viacerymi fazami ppp.Asi rok v druhom rocniku,to som fungovala tak,ze som rano vypila kavu,potom som jedla az doma-zelenina,ovocie,popcorn a potom nic-vaha mi vtedy stala.Prekonala som tazke obdobie ked som vyse roka myslela len na to,ze sa zabijem.Mala som aj vybrany termin ale stalo sa vtedy par veci,takze som to neurobila.Mam skvelych priatelov,ale v poslednej dobe sa od nich sama izolujem.Niekedy som stasna,niekedy v tazkej depresii.Na povrchu som sa ale uz dokazala hrat na slecnu v pohode.Uz nechodim cela v ciernom,obliekam sa farebne.Mala som kopu priatelov-chlapcov myslim,velmi som sa sklamala.Jediny,ktory stal za to a ktoreho stale lubim ma nechal.Spravala som sa strasne,koli ppp,takze sa so mnou rozisiel-on to o mne mimochodom vedel,ale urcite nevedel,ze sa tak spravam prave koli ppp.A to si ani vela ludi neuvedomuje.Az s odstupom casu zistite,ze vas to drzi v moci a ovplyvnuje to vase spravanie kazdy den v kazdej situacii.Inak by ste sa spravali a hovorili,keby ste boli bez ppp.Mam dlhorocne skusenosti s ppp a co som sa naucila,co mi to dalo,vzalo?Mam skvelu postavu,ktora mi je ale nanic,kedze ja sa vidim stale tucna.Mam kopu priatelov i skusenosti,lenze sama ich casto od seba odhanam,vyhladavam samotu,odpovedam jednym slovom.Striedaju sa mi nalady-niekedy som stasna a vesela,niekedy v tazkej depresii.Mam par jaziev-bolito normalne zranenia,nesposobila som si ich naschval ale kedze moje telo nema ziviny,snazi sa len prezit,nezahojilo ich a ostali mi jazvy.Takmer stale mi je zima.Mam trochu horsiu plet,ale len par uhrikov,takmer skvela,len si ju musim stale natierat aj cele telo,aby som nemala suchu kozu.Menstruaciu som mala za tie roky dokopy asi 7krat,naposledy zaciatkom tohhto roku ked som sa snazila koli priatelovi jest normalne-nevydrzala som.Mam jazvu na pravej ruke,na klbe ukazovaku,to od vracania,tlacim si pri tom na podnebie.Viem uz kto som.Potrebujem lasku,ako kazda ziva bytost ale aj ked ju mam,nie som celkom naucena ju prijimat a davat,neviem odhadnut mieru. To hlavne,co som po tych rokoch zistila je to-a to je velmi dolezite-ze ppp nevznikaju koli postave,koli jedlu a tuzbe byt stihli.Ppp su len vonkajsim prejavu dusevneho stavu.Ked nas nieco trapi,musime to vyriesit.Niekto sa brani a povie to,ked ho niekto urazil.Niekto si zlost vybije v sporte.Niketo krici,niekto place.Bohuzial,niekto sa reze,a ked nedokaze ovladat svoj zivot a hlavne svoje stastie,tak ovlada aspon jedlo.Lenze pravdou je,ze jedlo potom ovlada cloveka.Zavislost od alkoholu,drog,ppp a ine su len vonkajsim prejavom nasho riesenia,respektive neriesenia nasich problemov.Tak isto ako schizofrenia,sebaposkodzovanie,ale aj vrazdy.Nase spravanie priamo vypoveda o nasom dusevnom stave.Preto nikoho prosim nesikanujte,nekricte nan,nevylievajte si nan svoju zlost,nebudte k nikomu zly,kazdeho vypocujte,obimte a prejavte mu aspon trochu citu.Inak mozete sposobit velke nestastie,ktoreho dosledky si raz mozno odnesiete sami,ked nejaky clovek,ktory bol dlhe roky nestasny ublizi vam alebo vam blizkej osobe.V podstate za to nemoze…